Expozície

  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia

    Prvá zachovaná písomna správa o meste z roku 1247 sa týka sporov nemeckých osadníkov Prešova s bardejovskými cistercitami ohl'adom hraníc chotára. V roku 1299 získava Prešov, Veľký Šariš a Sabinov mestské privilégiá od Ondreja III. V tomto období je už mesto súdne i správne nezávislé od šarišských županov. Orgány mestskej správy sa rozširujú a ustal'ujú, mesto získava od Ladislava V. v roku 1453 erb, používa svoju pečať, pokračuje vo výstavbe opevnenia - stáva sa významným stredovekým mestom so všetkými atribútmi prosperujúceho slobodného král'ovského mesta.

     Read More
  • Historické hodiny

    Historické hodiny predstavujúce spojenie vedy a umenia majú od samého začiatku nielen technickú, ale aj estetickú funkciu - merať čas čo najpresnejšie a svojím vzhľadom priťahovať pozornosť ľudí. Meranie času bolo predmetom záujmu človeka už v staroveku, kedy si ľudia určovali čas podľa slnka a hviezd. Prvými prístrojmi na meranie času boli rôzne typy slnečných, vodných, pieskových, ortuťových či sviečkových hodín. Mnohé z nich pretrvali až do novoveku (napr. slnečné alebo presýpacie hodiny). Tieto elementárne prístroje na meranie času boli nahradené vynálezom kolieskových mechanických hodín, ktorých vývoj sa uberal od najstarších mohutných železných vežových hodín a orlojov v 13. – 14. storočí, k prvým interiérovým hodinám, ktoré sa objavili na začiatku 15. storočia. Výrobcovia hodinových strojov a výrobcovia hodinových skriniek úzko spolupracovali až do konca 17. storočia. V 18. a 19. storočí s rozvojom hodinárstva sa začali špecializovať.

     Read More
  • Historické zbrane

    Odkedy človek začal používat' nástroje, boli medzi nimi také, ktoré sa dali použit' ako zbrane. Spočiatku slúžili predovšetkým na lov, neskôr sa začalo bojovat' o majetok, hranice, územia. Expozícia dokumentuje vývoj ručných palných zbraní a pobočných chladných zbraní od 16. storočia do 20. storočia. Vyčlenené obdobie je na jednej strane ohraničené najstaršími exponátmi, ktoré múzeum vlastní, na druhej strane prudkým rozvojom priemyselnej výroby zbraní pre potreby armád koncom 19. storočia. Výstava umožňuje spoznat' druhovú rozmanitost' exponátov,technický vývoj, ale aj remeselnú zručnosť a umelecké cítenie výrobcov.

     Read More
  • Historický nábytok a interiérové doplnky

    V interiéri vstupnej siene, na poschodí mestského paláca Rákociovcov, je pôvodná renesančná architektúra /stĺpy, klenby, krb/ zo 17. storočia. Nábytok z polovice 18. storočia je zastúpený dvoma komodovými sekretármi tabernákulového typu. Z konca 18. storočia je intarzovaný stolík a tiež súprava sedacieho nábytku so stolíkom. Nábytok z 19. storočia je zastúpený empírovou súpravou dvoch kresiel a stolíka s ebenovou dyhou a intarziou, drevenou truhlicou s bohatou rezbárskou výzdobou, kreslo s vyšívaným čalúnením a kreslom zdobeným portrétmi významných osobností uhorských dejín vyrobené pri príležitosti osláv milénia.

     Read More
  • Mikuláš Moyzes

    Záver expozície  dejín mesta Prešova je venovaná významnej osobnosti, hudobnému skladateľovi, pedagógovi a organistovi Mikulášovi Moyzesovi, ktorý najplodnejšie obdobie svojho života prežil v Prešove /1908 – 1944/. Pri vzniku ČSR ako predseda Slovenskej národnej rady v Prešove organizuje slovenské školstvo, kultúru, hudobný a spoločenský život. Bol správcom štátneho učiteľského ústavu, profesorom hudby a vedúcou osobnosťou kultúrnych spolkov v Prešove i na Slovensku.

     Read More
  • Neživá príroda

    Expozícia Neživá príroda bola návštevníkovi sprístupnená v roku 2014. Ponúka pohľad do geologickej minulosti regiónu Prešov. Prináša poznatky o spôsobe ťažby a získavania soli, približuje zašlú slávu dobývania nášho jediného drahokamu, drahého opálu. Expozícia tiež návštevníkovi približuje spôsoby získavania nerastných surovín, ako aj ich všestranné využitie. Prostredníctvom vystavených exponátov skamenelín sa ponára do minulosti a ponúka obraz života pred mnohými miliónmi rokov.

     Read More
  • Salašníctvo na Šariši

    salasSalašníctvo, na Šariši „bačovstvo“, je karpatský spôsob chovu oviec, ktorý prenikol koncom 14. storočia do Šariša ako valašská kolonizácia. Pôvodnými nositeľmi a šíriteľmi tejto pastierskej kultúry boli Valasi a Karakačania, na Šariši Rusíni..

     Read More
  • Soľnobanské čipky

    Národopisná expozícia s názvom Soľnobanské čipky sprístupňuje návštevníkom segment materiálnej kultúry, korene ktorého  siahajú do konca 16. storočia s kontinuálnou tradíciou dodnes.

    Čipka ako ochranno-dekoračný prvok  odevu sa v okolí Soľnej Bane začína šíriť medzi ľudom na prelome 16. a 17. storočia vďaka rodu Šóšovcov (Soós). Tradícia hovorí o čipkárkach z Talianska, ktorých úlohou bola príprava vena pre nevesty zo spomínaného rodu. Remeslu, či skôr umeleckému remeslu, sa však priučili aj ženy baníkov i remeselníkov a paličkovaná čipka, ako vedľajšia forma zárobku, začala naplno prekvitať.

     Read More
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku

    Expozícia začína všeobecným úvodom o platidlách, kde na prvých paneloch vystavujeme najstaršie nálezy mincí z Prešova a okolia a mince viažúce sa k regiónu. Najstaršou je keltská tetradrachma z 2. pol. 2. stor. pr. Kr. Vzácne sú rímske cisárske strieborné denáre z prelomu letopočtov z hromadného nálezu na Mičurinovej ulici v Prešove. Zlaté dukáty dopĺňajú vzácne núdzové platidlá z obdobia protihabsburských stavovských povstaní – polturáky razené v Prešove – Eper bloky a papierové platidlá z revolučných rokov 1848-1849 tlačené aj v Sabinove. Základ expozície tvoria tématické celky venované korunovej mene od jej vzniku r. 1892.

     Read More
  • Z dejín hasičstva na Slovensku

    Po piatich rokoch absentovania jedinej celoslovenskej stálej expozície venovanej histórii hasičstva a hasičskej techniky na Slovensku bola 4. mája tohto roku v Krajskom múzeu v Prešove opäť  sprístupnená   výstava s týmto zameraním. Nadväzuje tak na expozíciu Človek a oheň – minulosť a prítomnosť požiarnej ochrany  na Slovensku, ktorá bola pre verejnosť otvorená v prešovskom Múzeu 12.októbra 1978. Vznikla ako výsledok celoživotného zberateľského úsilia popredného činovníka v požiarnickom hnutí Prešovčana Pavla Košíka /1902 – 1981/, ktorý svoju početnú súkromnú zbierku venoval vtedajšiemu Múzeu SRR v Prešove. Stala sa základom nového zbierkového fondu a následne aj stálej expozície.

     Read More
  • Z pokolenia na pokolenie

    Z pokolenia na pokolenie- história materiálnej a duchovnej kultúry Šarišskej dediny.

    Historické územie Šariša je neprerušovane osídľované od Slovanského obdobia. V 13.st je toto územie osídľované nemeckými kolonistami a v 14. st. severozápadnú karpatskú oblasť ovplyvnila kolonizácia podľa valaského práva, ktorá v regióne Šariša doznieva ešte v 18. st. Ľudová kultúra tohto regiónu si udržala svoj pôvodný poľnohospodársky charakter, doplnený čiastočne o chov dobytka a oviec.

     Read More
  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia
  • Historické hodiny
  • Historické zbrane
  • Historický nábytok a interiérové doplnky
  • Mikuláš Moyzes
  • Neživá príroda
  • Salašníctvo na Šariši
  • Soľnobanské čipky
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku
  • Z dejín hasičstva na Slovensku
  • Z pokolenia na pokolenie
Z pokolenia na pokolenie PDF Tlačiť E-mail
Z pokolenia na pokolenie- história materiálnej a duchovnej kultúry Šarišskej dediny.

Historické územie Šariša je neprerušovane osídľované od Slovanského obdobia. V 13.st je toto územie osídľované nemeckými kolonistami a v 14. st. severozápadnú karpatskú oblasť ovplyvnila kolonizácia podľa valaského práva, ktorá v regióne Šariša doznieva ešte v 18. st. Ľudová kultúra tohto regiónu si udržala svoj pôvodný poľnohospodársky charakter, doplnený čiastočne o chov dobytka a oviec.

Medzi základné potreby človeka okrem výživy a odevu patrí prístrešie ako ochrana proti nepriaznivým účinkom prírody, čiže príbytok. Ľudová architektúra je tak priamym odrazom prírodných pomerov tej oblasti v ktorej sa utvárala a vyvíjala. Vzhľadom na lesnatý terén Šariša dominuje v tomto regióne drevená architektúra s dvoma variantmi domov – v severozápadnej časti s dostatočným množstvom mäkkého ihličnatého dreva je to klasický zrubový dom, v južnej časti v oblasti Slánskych vrchov, kde prevládajú listnaté porasty je to drevený dom s rámovou konštrukciou.

 

Od polovice 19. st. sa na Šariši udomácňuje architektúra murovaná s použitím troch stavebných materiálov – surová tehla –valki, pálená tehla a kameň. Fotozábery od 50. tych rokov 20. st. po koniec 20. st.– exteriéry aj interiéry z celej zbernej oblasti múzea. Keďže hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo, do vybavenia gazdovstva patrilo náradie a pracovné nástroje používané nie len na obrábanie pôdy, ale nevyhnutné na chod a existenciu celého gazdovstva – pod prístreškom je umiestnený celodrevený voz z obce Vysoká, ľahký špeciálne zhotovený a používaný v horských oblastiach Šariša, na voze pluh, opálky, hrable, pod prístreškom umiestnené „koľca“ ku pluhu, drevené brány na bránenie po orbe pred siatím a po siati, postroj na koňa, drevené vidly na hnoj, motyky, rôzne veľkosti košíkov používaných okolo domu a gazdovstva z lúpaných i nelúpaných prútkov, používali sa na nosenie krmy, zemiakov ovocia, košík pletený z korienkov jadlovca (borievky), v ktorom sa dala preniesť voda. Na nosenie vody sa používali drevené putne – debnárske výrobky, ktoré neskôr nahradili drotárske vedra, od 50.tych rokov 20.st. vedra vyrábané továrenský lisovaním. Keďže studní na kvalitnú pitnú vodu bolo v minulosti na dedinách pomenej – často bola na dedine len jedna či dve kvalitné studne, používali na nosenie vody drevené nosidlá vymodelované z dreva, ktoré sa ukladali na ramená.

17181920

Drevo vôbec bolo najužívanejším materiálom na výrobu domáceho náradia, nábytku, či predmetov dennej potreby. Najlepšie je to vidieť v ďalšej časti expozície, ktorá je inštalovaná ako vstupný priestor domu – pitvor „prikľet“. V regióne Šariša bol tento priestor v dome celoročne obývaný. Pôvodne v ňom bolo umiestnené otvorené ohnisko „pahrutka“, ktoré v 20.tych rokoch 20.st. začína nahrádzať šporák „šparhet s kotľinu“. Zariadenie pitvora bolo vždy jednoduché a hlavne funkčné – nachádzali sa tu predmety každodennej potreby vyrobené prevažne z dreva ako je kuchynské náradie nevyhnutné pre chod domácnosti – korýtka na múku, fazuľu, jednoduché či dvojité používané pri pečení chleba na pšeničnú a žitnú múku, rôzne veľkosti „mutvičiek“, „šprudľovki“, sekáče na „papcun“ - cestovina, strúhadla – „tarla“, lopáre na halušky – „drušľaki“, stupka na mak, bola tu umiestnená kameninová fľaša na petrolej s plechovou konvicou na nelievanie petroleja, závesný rám na riad, niekedy aj sud s kapustou, hoblík na kapustu, jednoduché a mechanické drviče zemiakov – „pučaki“, dá sa povedať, že univerzálny drevený riad – „obarlovik“, užívaný na umývanie riadu, pranie, kúpanie detí. „Lada“ - truhla, tiež „pajstruna“ na múku, ktorá okrem odkladania predmetov či potravín často slúžila ako pracovný stôl, na ktorý sa položila tabla na cesto, alebo na tento účel slúžilo veko vrch lady. Bolo tu uložené náradie používané pri pečení chleba – „lopata, pocisk, vidli“. Dlážka v pitvore bola vždy z udupanej hliny. Hlavným obytným priestorom v dome však bola izba v ktorej sa sústreďoval všetok život v dome od narodenia až po smrť. V nej sa odbavovali rodinné a výročné slávnosti, obrady, prijímali návštevy, jej zariadenie bolo síce účelné a predovšetkým funkčné, ale aj reprezentačnejšie ako zariadenie pitvora. Izbe dominovala v rohu umiestnená jedna, alebo dva postele sviatočne vystlané doma tkanými obliečkami – červenina. Pri väčšom počte členov rodiny sa do izby umiestňovala vysúvacia lavica „šľubank“ v ktorej spávali deti. Na sedenie používali dlhu lavicu , „ľimbak“, ktorá sa vždy umiestňovala na vchodovú stenu domu. Interiér izby dopĺňal „ram“ respektíve polička na taniere a džbánky. „Ram“ na riad sa skladal z dvoch časti – spodnej, ktorá mala buď tvar „komódy“ so zásuvkami, na ktorej bol umiestnený rám na taniere a riad používaný v domácnosti, alebo spodná časť mala dvierka, vrchnú tvoril rám na riad a vytvárali jeden celok umiestnený v izbe oproti šporáku pri vchodových dverách. Na svietenie sa používali visiace petrolejové lampy s ozdobným krytom.

Neodmysliteľnou súčasťou interiéru izby boli obrázky svätcov, patrónov domu, obce, kostola či obrázky donesené z púti, ktoré boli rozvešané na stenách po obvode izby. Z detského nábytku sa v domácnostiach veľmi často používali drevené „stojáky“ pre deti, hojdací koník, kolíska na hranie, ale aj loptičky z kravskej srsti, alebo handričkové bábiky. Hoci bolo poľnohospodárstvo hlavným zdrojom obživy, nie vždy dokázalo uživiť obyvateľov Šariša. Toto pôvodné zamestnanie si ľud dopĺňal vedľajšími zamestnaniami, ktoré aj keď sa nevykonávali nepretržite, tvorili často jediný zdroj príjmov.

21z00002

Pre východné Slovensko a Šariš zvlášť je typické spracovanie ľanu, konopí, ovčej vlny na textilné vlákna a textilné výrobky. Z pracovného náradia, ktoré sa používalo pri spracovaní textilých vlákien sú v expozícií vyinštalované „cerľica“ na zmäkčovanie byle lámamín, „pačesovačka“ na roztrapkanie a rozčesanie zmäkčených rastlín, ktoré sa zbavujú odpadu a načisto sa pačesujú, (pri tejto činnosti sa materiál triedi podľa kvality na tri skupiny – 1.najkvalitnejší ľan, 2.menej kvalitné pačesy, 3. odpad „zreby“). Ďalej praslica „kudzeľ“ a kolovrátok používané na pradenie skrúcanie nite na vreteno, mechanické a ručné motovidlo používané na zmotávanie nite z vretienok do pásma, 30 až 40 nití (otočení motovidla) ide do jedného pásma, dvadsať pásiem tvorí jeden lakeť. Keď je lakeť namotaný pradeno sa sníme navinie pomocou navíjadla cievok „śmertka“- nástroj, ktorým sa priadza natáča na osnovné cievky „fajfy“. Na spracovanie pripravených priadzi do tkanín sa využívali „krosná“. Natiahnuté osnovy sa striedavým pohybom zdvíhali a klesali. Medzi ne sa vkladá tzv. útok, ktorého pohyb smeruje kolmo na smer navinutia nití (priadzí) v osnovách. Domácim tkáčstvom sa v Šariši zaoberali ženy takmer v každej domácnosti, tkali pre vlastnú potrebu tenké plátno na košele, ale aj „drelich“ (hrubšia tkanina, keper) na posteľné obliečky, plachty , nohavice a hospodárske textílie – „mechi“, noše – „zajdi“, plachty na prikrývanie – „poňvi“. Krásu Šarišských tkanín obdivovali a aj dnes obdivujú znalci textilu. Vedľa plátnovej väzby sú to ripsové, keprové – drelichové, atlasové a rôzne tkaniny doplnené farebným koloritom harmonizujúcim so základným materiálom.

Ľudové remeslá zahŕňajú široký sortiment výroby úžitkových predmetov a spracovania domácich i prírodných surovín pre vlastné uspokojenie každodenných potrieb, ale aj pre uspokojenie potrieb širšej spoločenskej komunity, ktorá pomáhala výrobcom prilepšiť si svoju ekonomickú situáciu. V priebehu svojho vývoja niektoré remeslá prirodzene zanikali, vznikali však aj nové, mnohé sa prispôsobovali trhu, dobe, alebo sa pretransformovali a prispôsobili novým ekonomickým podmienkam. V plnej kráse sa do súčasnosti uchovalo soľnobanské čipkárstvo, ktorého vznik sa datuje na koniec 16.storočia a jeho bohatú tradíciu dnes oživuje a krásu čipiek do sveta šíri Cech soľnobanských čipkárok.

Veľmi živým remeslom vzhľadom na tkáčsku tradíciu výroby plátna bolo farbiarstvo a modrotlač, ktoré sa na východnom Slovensku zachovalo do 60.tych rokov 20. st. Modrotlač bola veľmi vďačným a rozšíreným materiálom hlavne v tradičnom ľudovom odeve z ktorej sa šili sukne, zástery, šatky.

1012144

Výroba sladkého pečiva, ktorá mala obetnú funkciu bola známa už v starom Ríme, o jej rozšírenie sa zaslúžili kláštory, dožila sa súčasnosti a je veľmi obľúbenou pochúťkou malých i veľkých návštevníkov tradičných jarmokov. Medovnikári pracovali aj ako sviečkári a do ich sortimentu výrobkov v minulosti patrila aj výroba a odlievanie votívnych obetných predmetov s funkciou vyprosiť si zdravie na sebe i hospodárstve – tomu zodpovedá odliatok trup, oči, kôň a pod. Tieto jemne predmety odlievané z vosku „oferty“ sú v dnešnej dobe vzácnosťou a dokumentujú nám duchovný život nášho ľudu.

Klobučníctvo, kožušníctvo, remenárstvo boli remeslá, ktoré uspokojovali predovšetkým každodenné potreby ľudí. Patria k najstarším remeslám, ktoré sa začínali osamostatňovať už v 14. a 15. st. Pre svoje praktické potreby sa udržali do polovice 50-tych rokov 20. st. keď postupne zanikajúce dielne s výrobnými nástrojmi doplnené o výrobky zozbierané v teréne sa dostali ako exponáty do nášho múzea.

Nesporne k najstarším špecializovaným remeslám patrí hrnčiarstvo, ktorého rozvoj závisel od výskytu vhodnej hliny, ktorej je na Šariši dostatok a to ovplyvnilo vznik dielni v Prešove, Veľkom Šariši, Sabinove, Lipanoch, Bardejove. Široký sortiment úžitkového riadu vyrábaný v týchto dielňach je zastúpený a rozmiestnený podľa spôsobu užívania v celej národopisnej expozícií.

Salašníctvu, či bačovstvu, ako sa mu na Šariši hovorilo, je venovaná posledná časť národopisnej expozície. Je prezentovaná tradičným odevom, ako aj predmetmi dennej potreby, bez ktorých by sa život baču a jeho pomocníkov, valachov - juhasov, v letnom období nezaobišiel, ako napr. „črpák“, „gelety“ na bryndzu, či mlieko, „putyra“ na kľagané mlieko, „trepačka“, „zberačka“, varecha na žinčicu, váha na syr atď. Nezabudlo sa ani na pastiersky hudobný prejav prezentovaný „gajdicou“, známou len medzi Šarišskými pastiermi.

 

 

 

169z00001z00003

 
Zriaďovateľská listina Krajského múzea - dodatok
Piatok, 10 Február 2017
Zriaďovateľská listina v prílohe.